Ikony majú domov u Knolla

Heslom značky Knoll je striktné "modern always". Preto keď nahliadnete do ich minulosti, nahliadnete zároveň do najvýznamnejšej minulosti nábytkového dizajnu 20. storočia, predovšetkým dizajnu sedacieho nábytku. Ktorý iný výrobca má viac ako 40 produktov zo svojho portfólia v stálych zbierkach dizajnu v MoMA?  

Najprv sa však musíme vrátiť do Európy. Príbeh značky Knolll sa začína v Nemecku a úzko súvisí s dobovým progresívnym hnutím nemeckého Werkbundu na začiatku 20.storočia. Ten priniesol do architektúry a úžitkového umenia nový poriadok a logiku zbavenú od nadbytočného dekorativizmu. Práve v tomto období sa v Stuttgarte narodil Hans Knoll – druhý syn Waltera Knolla. Ten bol už vtedy druhou generáciou úspešných výrobcov kvalitného modernistického nábytku (firma Walter Knoll oslávi tento rok už 150 rokov). Syn Hans však neostal v Európe. Presťahoval sa do Ameriky. V roku 1938 založil v New Yorku firmu Knoll, ktorá mala pôvodne dovážať do USA produkty z otcovej nemeckej firmy. Blížiaca sa vojna však prerušila možnosť bezpečného importu a tak bol Hans Knoll v roku nútený naštartovať výrobu aj v USA. Práve v tomto čase sa Hans zoznámil s Florence Schustovou, mladou architektkou, ktorá sa stala pre neho aj pre značku Knoll osudovou.  Florence, ktorá študovala spolu s Eerom Saarinenom a Charlesom Eamesom na Cranbrook Academy  a štúdia ukončila v Illinois na Inštitúte technológií, kde ju učil Mies van der Rohe, bola vizionárka a práve jej skvelé kontakty a dobré oko posunuli Knoll do elitných výšin. Van der Rohe bol jej priateľom a Florence vychádzala práve z diskusií s ním. Redukovanie na podstatu a odvaha boli pre jej prácu nejcharakteristickejšie. V roku 1946 sa Florence a Hans stali manželmi a jej strategická pozícia vo firme rástla. Manželia si rozumeli vo svojej vášni k modernistickým formám aj v hľadaní nových mien v nábytkovom dizajne. Devízou Florence bola aj jej schopnosť uvažovať v kontexte súčasnej architektúry. Už v roku 1947 zaradili do svojho výrobného programu ikonickú stoličku Hardoy, ktorú navrhli argentínski dizajnéri Jorge Ferrari Hardoy, Antonio Bonet a Juan Kurchan (1938) a ktorá je doteraz veľmi obľúbená a tým pádom aj kopírovaná. Z jej blízkeho priateľstva s Eerom Saarinenom vzišlo škrupinové, už organicky modelované kreslo Womb (1948). Saarinen pri jeho vývoji reagoval na zadanie Florence, ktorá od neho chcela kreslo v tvare košíka, ktoré bude plné vankúšov. Saarinenove experimenty so sklolaminátom to umožňovali.  Veľkým posunom bolo, keď im v roku 1948 Mies van der Rohe udelil exkluzívne právo na výrobu jeho predvojnového  nábytku. Najprv to bola kolekcia Barcelona, neskôr pribudlo Brno. Ku kultovým realizáciám sa priradilo aj zariadenie pre slávny Sklenený dom od Philipa Johnsona, ktorý bol zariadený nábytkom od Miese van der Roha v prevedení firmy Knoll (1949). V roku 1950 sa manželia Knollovci rozhodli prizvať k spolupráci Harryho Bertoiu – opäť to bolo veľmi prezieravé rozhodnutie. Stal sa vedúcim oddelenia kovu a jeho stoličky z kovových sietí sa stali priam totemickými . Jeho prvá kolekcia je z roku 1952. O tri roky neskôr Hans Knoll tragicky zahynul a Florence ostala na firmu sama. Viedla ju až do roku 1965. Medzitým vo firemnom programe pribudli ďalšie ikonické diela, ako kolekcia Pedestal so slávnou stoličkou Tulip a stolom od Eera Saarinena. Nové vedenie presadilo úpravu loga s modernou helvetikou a do portfólia sa im podarilo dostať ďalšie veľké mená. Získali práva na výrobu nábytku Hansa Wegnera – dánskeho topdizajnéra 20. storočia, aj na bauhausovu ikonu Marcela Breuera – s kreslami Wasilly aj Cesca. Firma Knoll vždy išla s dobou,  preto s nebránila ani postmoderným formám. Spolupracovala s Robertom Venturim, aj so skupinou Memphis. Po roku 2000 sa ešte viac začala orientovať na kancelársky nábytok a zostavy. Výzva open space bola pre Knoll s ich dlhoročnou tradíciou prirodzenou reakciou. Jej kancelársky nábytok je súčasťou najprestížnejších kancelárií vo veľkom biznise (UHNW -ultra high net worth). Rockefellerovci sú jej verní od jej začiatkov. Knoll sú zasa verní architektom. Ponuky na spoluprácu s Knoll sa neodmietajú. V posledných rokoch pre Knoll robil Rem Koolhaas aj David Adjaje.

Knoll sa pomaly blíži k svojej 80-tke. To však neznamená, že mu dochádza dych. Naopak, neustále prichádza s novinkami a zároveň v reedíciách objavuje jedinečné kusy dizajnu 20. storočia.  A stále vychádza z poučenia, ktoré si Florence vzala od Miesa: Vyjasnenie si myšlienky, rozobratie problému až na kosť a práca výhradne s najčistejšími formami dizajnu.

Ľubica Hustá