späť na úvodnú stránku blogu

Shiro Kurumata, materiály spievajú

9.1. 2012

Značka Cappellini nedávno otvorila v Miláne svoj obchod po novej rekonštrukcii. Úplne ho zahalila do žltej farby a s hrdosťou v ňom predstavila unikátnu tvorbu japonského postmoderného virtuóza a klasika dizajnu dvadsiateho storočia Shiro Kuramaty (1934 – 1991).

A ten si to teraz skutočne zaslúži. V minulom roku uplynulo totižto už dvadsať rokov od jeho smrti a jeho snová minimalisticko-hravá tvorba je dnes veľkým lákadlom svetových aukčných siení. A nie je to náhoda, že sa tento všestranný tvorca prezentuje práve v showroome značky Cappellini. Táto talianska značka totižto dodnes vyrába hneď niekoľko jeho jedinečných nábytkových solitérov. Aj z iného pohľadu je dnes tvorba snáď najslávnejšieho japonského dizajnéra veľmi aktuálna. So súčasnou retro vlnou totiž už pomaly, ale isto prichádza čas aj na revíziu sedemdesiatych a neskôr osemdesiatych rokov, ktorým vládol vo svetovej architektúre a dizajne často veľmi kontroverzný postmodernizmus. Jeho aktuálnym zhodnotením je výstava Postmodernism, Style and Subversion 1970 – 1990 prebiehajúca do 15-teho januára v londýnskom Victoria & Albert múzeu, ktorej návštevu vrelo odporúčame. Tento projekt zhodnocuje toto obdobie výtvarného umenia hneď z niekoľkých uhlov pohľadu a rozmanitých médií a pomimo iné vo svojej inštalácii predstavuje hneď niekoľko zásadných Kuramatových diel.

Teraz sa však nechceme venovať aktuálnym udalostiam, ktoré sa týkajú práve Kuramaty, ako sú obidve výstavy v Miláne a v Londýne, ale skôr využiť túto príležitosť a pozrieť sa všeobecne na dizajnérovu tvorbu a zistiť, aký bol v skutočnosti jeho prínos pre medzinárodný dizajnérsky prúd jeho doby aj mimo nej. Vychádza to predovšetkým z jeho zázemia, ktoré bolo úplne odlišné ako u jeho európskych a amerických súčasníkov. Kurumata vychádza z poézie svojej vlastnej zeme, z tradícií, ale aj zo silného priemyselného a technického pokroku, ktorý intenzívne prebiehal v Japonsku v druhej polovici minulého storočia. V tom sa odráža Kurumatovo použitie moderných priemyselných materiálov, ktorých formu však dizajnér vždy pretavil do subtílnych dizajnérskych sochárskych diel, v ktorých odkrýval skryté vizuálne krásy použitých materiálov a ktorými nie raz okúzlil všetkých členov legendárnej skupiny Memphis a mnoho ďalších. Isto to ilustrujú všetky najznámejšie dizajnérove návrhy ako sú vlniaci sa kabinet Progetti Compiuti, alebo úložné systémy Pyramid a Revolving, ktoré vyrába práve značka Cappellini. Typickým príkladom jeho industriálnej poetiky je samozrejme aj kreslo How High The Moon od značky Vitra.

Za jeho slávnymi kúskami však nájdeme aj ďalšie fascinujúce dizajnérske idey v podobe jedinečných solitérov aj celých interiérov. Tak napríklad jeho stolná lampa OBA-Q z roku 1972 je tvarovou hračkou pripomínajúcou prehodenú vreckovku. Všetko je však vyrobené z čistého plastu. Naopak, jeho kabinet Kuriozit vytvorený v roku 1989 je transparentnou geometrickou štruktúrou zloženou z farebných kusov akrylu. Napokon akryl hral v jeho neskorej tvorbe na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov veľký význam, keď doňho zalieval kvetiny alebo vtáčie perie. Kuramata tak vytváral neviditeľný svet utekajúcej krásy, na ktorý v súčasnosti nadväzuje rada progresívnych japonských dizajnérov. Uvedieme tu iba štúdiá Nendo či Tokujina Yoshioku, ktorých výtvory presne pokračujú v tomto majstrovskom koncepte. A tu sa už dostávame priamo k jeho celkovému významu nielen pre japonských dizajn. Kurumata skrátka vytvoril nový systém, ako pracovať s materiálmi, ako im dávať nové významy plné poetiky a hry. Na rozdiel od Talianov dal plastom neuveriteľnú vlastnosť rozprávania príbehov a možno aj spievania piesní. Súčasný dizajn by sme si bez tejto melódie vôbec nemohli predstaviť a sčasti tomu vďačíme aj Shiro Kuramatovi. Teraz už stačí iba obdivovať niekoľko jeho prác, ktoré sme pre vás v tomto článku vybrali.


Páčil sa vám článok? Zdieľajte ho:

Ďalšie články blogu