späť na úvodnú stránku blogu

Salone del Mobile 2011

16.5. 2011

Do Milána ako hlavného mesta odbojného talianskeho severu pricestovalo predminulý týždeň na deň či viac údajne až 800.000 ľudí. Ceny hotelov sa strojnásobili, metro prekonávalo extrémne zaťažkávajúce skúšky a most pre chodcov spojujúci námestie Porta Genova s ulicou Via Tortona sa stal bezpochyby najfrekventovanejším na svete. A dôvodom tohto všetkého nebol na počudovanie futbal(calcio) ani móda(moda), dokonca ani famózna talianska kuchyňa(cucina italiana).

Príčinou bol Salone del Mobile – najväčší veľtrh nábytku na svete. A tento rok navyše oslavuje 50 rokov svojej existencie. Vedľa futuristického obrovského výstaviska za humnami mesta na trase medzi centrom a letiskom Malpensa v meste vyrástlo na jeden týždeň niekoľko oblastí a zón, ktoré sa stali oslavou ľudskej tvorivosti (a zona Tortona je dnes len jedna z mnohých).Stovky obchodov, galérií, štúdií, múzeí na mapách mnohých špeciálnych sprievodcov. Je to neuveriteľný fenomén – bez ohľadu na sínusoidu hospodárskeho vývoja alebo nepolitické chúťky dott.Berlusconiho. Akoby design show hostila Miláno a nie naopak.

Salone del Mobile 2011 — Foscarini from konsepti on Vimeo.

Tam, kde pred pár rokmi stáli opustené továrne a sklady s prvými kreáciami chudobných návrhárov, stoja dnes sídla módnych superznačiek a design hotely svetového mena. Za rohom narazíte na okúzľujúci zabudnutý dvor továrničky na hodváb, ktorú Rossana Orlandi premenila na rozprávkový svet divov. Kreatívci si tu proste úplne podmaňujú verejný priestor. Nič im nie je sväté ani cudzie. Menia mesto pred očami. Je tu veselo a málo sa spí. Koktaily deň čo deň. Komercia splýva s neziskovosťou, charitou či ekológiou, nemecký biznismen sa pretláča davom vedľa milánskeho študenta alebo japonského kreatívneho riaditeľa. Armani vedľa undergroundu či street labelu. Zmes jazykov, neuveriteľné módne kreácie a kombinácie, ktorým ale samozrejme kraľuje čierna farba.

A tento rok bolo aj skvelé počasie. A to je dôležitá vec – v Miláne sa často prvýkrát dotknete jari a dážď jednoducho nepraje neustálym presunom medzi akciami. Toto divadlo môžete nenávidieť, ale niečo vás núti sa sem vracať – byť súčasťou toho Babylonu. Svet sa tým asi moc nezlepší, nič zásadného sa tu nevyrieši, ale na tých pár dní či hodín prepadnete ilúzii toho lákavého sveta nových tvarov, priestorov a farieb. Naplní vás to nápadmi a odhodlaním. Alebo aspoň silnými zážitkami. A to nie je zase tak málo.

 


Páčil sa vám článok? Zdieľajte ho:

Ďalšie články blogu