späť na úvodnú stránku blogu

Posledný majster moderny

14.1. 2013

Iba 10 dní pred svojimi neuveriteľnými 105-tymi narodeninami zomrel 5.decembra v Rio de Janeiro posledný z veľkých predstaviteľov architektonickej moderny – Oscar Niemeyer.

Niemeyer, profesne aktívny od ukončenia svojho štúdia v roku 1934, bol bezpochyby jedným z najvplyvnejších svetových architektov vôbec. Málokto dokázal vložiť do liateho betónu toľko odvážnej ľahkosti, ako on. Medzi viac ako 600 realizovanými stavbami a urbanistickými projektami sa nachádza napr.sídlo OSN v New Yorku z roku 1947 (spolu s Le Corbusierom), výškový obytný dom Edificio Copan v Sao Paulo z roku 1951, univerzitné budovy v Brazílii, Izraeli, Alžírsku, či Kube, Múzeum súčasného umenia v Niterói (2001), auditórium v Rivello na talianskom pobreží Amalfi (2010), či v roku 2011 zrealizované kultúrne centrum v španielskom Avilés.

Jeho veľká chvíľa nastala v roku 1956, keď brazílsky prezident Juscelino Kubitschek oznámil, že dlho snívaný sen o novom hlavnom meste - Brasília, ležiacom v geografickom strede krajiny, sa stane skutočnosťou. Spomedzi 5500 architektov z celého sveta, ktorí sa zúčastnili urbanistickej súťaže, zvíťazil koncept Lucia Costu, v pôdorysnej forme vzlietajúceho vtáka – tvar, ktorý je dnes súčasťou každej urbanistickej učebnice. Kým Costa bol zodpovedný za masterplan, jeho najbližší priateľ Niemeyer navrhol viacero najvýznamnejších stavieb pre nové mesto. Stavebné práce sa začali začiatkom roku 1957. Uprostred stepi vznikali z ničoho cesty, kládli sa koľajnice, na stavbe mesta pracovalo vo dne v noci asi 30.000 stavebných robotníkov. Okolo prezidentskej rezidencie, ktorá je vďaka svojim elegantným, parabolickým pilierom považovaná za jednu z najkrajších Niemeyerových stavieb, bolo dokonca vytvorené umelé jazero. 21.apríla 1960, iba po štyroch rokoch od zahájenia prác, bolo nové hlavné mesto slávnostne otvorené. Aj napriek tomu, že sa obyvatelia Brazílie dlho nevedeli so svojim novým hlavným mestom zžiť, je Brasília od prvých dní svojej existencie považovaná za majstrovské dielo moderny. V roku 1987 bolo mesto, ktoré so svojimi viac ako 4 miliónmi obyvateľov už dávno prerástlo svoju pôvodne plánovanú veľkosť, zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva Unesco.Samotný Niemeyer musel však neskôr sebakriticky skonštatovať, že „experiment Brasília“ nebol úspešný. V rozpore s tým, ako si to on sám vysníval, nemohlo si bežné obyvateľstvo byty v Superquadras, so starostlivo naplánovanými škôlkami, školami a obchodmi, už čoskoro dovoliť. Po vojenskom prevrate v roku 1964 bola väčšina budov sprivatizovaná a mesto, pôvodne navrhnuté ako sociálne vyvážené, sa už po krátkom čase zmenilo na monument bez života.

Oscar Niemeyer, ako člen komunistickej strany, musel v roku 1966 z Brazílie emigrovať a 20 rokov žil v exile v Paríži. Tam okrem iného naplánoval aj centrálu francúzskej komunistickej strany, navrhoval nábytok a venoval sa verejným stavbám v severnej Afrike a na Blízkom východe. Svižným a odvážnym líniám ostal Niemeyer, v roku 1988 ocenený Pritzkerovou cenou, verný až po svoj úplne posledný projekt. „ Pravý uhol sa mi nepáči“, hovoril,. „Priťahujú ma voľné a zmyslené krivky, ktoré nachádzam na vode, v oblakoch na oblohe, či na tele milovanej ženy.“ Jeho slávny citát „Architektúra pozostáva zo sna, fantázie, kriviek a prázdnych priestorov“ by sa však mohol aplikovať nie len na stavby. Napríklad len nedávno navrhol pre výrobcu športovej obuvi - značku Converse, novú produktovú radu.

S Oscarom Niemeyerom sa v dejinách uzatvára kapitola s názvom „Architektúra moderny“. Aj keď pre mnohých, tak ako moderna sama, bol možno príliš zameraný na ideu a formu a už menej ľudské mierku, po sebe zanecháva dedičstvo úžasných betónových skulptúr z obdobia ôsmich desaťročí, ako aj nezlomnú vieru v krásu vytvoreného, postaveného sveta.


Páčil sa vám článok? Zdieľajte ho:

Ďalšie články blogu